Herpes simplex labialis je označenie pre zápal pery vyvolaný vírusom herpes simplex. Rozlišujeme geneticky blízko príbuzne vírusy HSV1 a HSV2. Nakazenie obyvateľstva HSV1je viac ako 90%.   (HSV1- ochorenia nad líniou pásu). V detskom veku sa vyskytuje zriedka, najskôr zväčša až v pubertálnom období. Je rozšírený medzi mladými ľudmi a v dospelosti. Prvotná infekcia nastáva ako kvapôčková alebo kontaktná infekcia poranenj kože alebo sliznice.. Často prebieha nepozorovane. Inkubačná doba je 2-12 dní.

Vnikajúce vírusy vyvolávajú tvorbu neutralizačných protilátok. Z miesta primárnej infekcie sa senzorickými nervami dostanú do príslušných orgánov. Vírus následne perzistuje v nervových uzlinách (ganglion trigeminale Gasseri). V prvých týždňoch sú eliminované tak v sliznici ako aj v časti infikovaných nervových buniek. Vo forme svojej DNA prežíva v pozostalých nervových bunkách, pre imunitný systém nepozorovaný, a tám nenapadnuteľný. Infikované bunky slúžia potom ako rezervoár pôvodcu ochorenia po celý život. Akonáhle je imunitný systém infikovaného oslabený, dochádza k opätovnej reinfekcii, endogénnym recidívam.

Ku reaktivácii vírusovej infekcie môžu prispievať lokálne ale aj celkové faktory medzi ktoré patria : horúčkové katary dýchacích ciest, trauma ( mechanická / chemická), vplyv silného slnečného žiarenia, stres ale aj menštruačné poruchy.

Vyskytuje sa na červeni pery, prípadne okolitej koži, nebezpečné je postihnutie oči, vredová stomatitída, ekzema herpeticum, proktitída (infekcia sliznice čreva), paronýchia herpetica ( inf v oblasti nechtov), novorodencecká herpesova sepsa ( väčšinou počas pôrodu- pozor život ohrozujúci stav)

Hepres labialis:

Samotnému prejavu ochorenia predchádza pocit pálenia, napätia, svrbenia, začervenania pery a bolesti. Následne eruptujú drobné pľuzgieriky číreho alebo skaleného obsahu (najinfekčnejšie obdobie) Rýchlo splývajú. Praskajú, ich obsah koaguluje a vzniká žltá alebo hnedá krusta.

Predilekčné miesta výskytu sú na perách alebo ústnych kútikoch. Zriedkavo to môže byt na tváry, nosových krídlach, brade alebo uchu. Bakteriálna superinfekcia epiteliálnych defektov je častá, obvykle však nemá vplyv na klinický obraz a priebeh infekcie. U časti pacientov dochádza k recidívam. Mnohé sú lokalizované na rovnakom mieste (herpes in loco). Po opakovaných recidívach sa môže vytvoriť až plošná jazva.

Diagnostika stanovená ošetrujúcim lekárom, pre nápadnu symptomatológiu. Priama alebo nepriama diagnostika vírusov je daná obsahom pľuzgierov alebo tkanivých vzoriek pri biopsii.

Trvanie ochorenia bez účinnej liečby je 7-10 dní.

Najúčinnejšia terapia je prevencia kontaktu s postihnutým, taktiež s predmetmi jeho dennej potreby.

Terapia sa riadi podľa symptomatiky a vážnosti ochorenia, môže byť lokálna a celková. Nelieči ochorenie okamžite, len skracuje dobu trvania príznakov. Pri účinnej terapii sa môže skrátiť frekvencia výskytu.

Pri ľahkých pribehoch nastáva spontánne vyliečenie( časté recidívy). Obzvlášť treba dávať pozor u tehotných, detí, pri celkovom postihnutí a u pacientov s oslabenou imunitou.

Ako lokálna terapia sa osvedčili sušiace a epitelizačné maste. Taktiež virostatiká na báze acyklovíru (prípadne s obsahom anestetika). Lokálna aplikácia ozónu.

Celkovo možno podávať vitamíny C a B komplex a virostatiká (Herpesin/ Zovirax)
Ak si chcete pozriet printovú verziu tohto článku, kliknite sem